„Čo by ste urobili na mojom mieste?“
Je to úplne prirodzená otázka.
Keď stojíme pred rozhodnutím, chceme odpoveď.
Mám zostať v práci alebo odísť?
Mám prijať novú pozíciu?
Mám rozbehnúť vlastný projekt?
Mám povedať áno alebo nie?
Ako mám vyriešiť situáciu v tíme?
A tak sa pýtame ľudí okolo seba.
Partnera.
Kolegov.
Priateľov.
Google.
AI.
Každý nám môže priniesť ďalší pohľad.
Lenže každý sa na naše rozhodnutie pozerá cez svoje skúsenosti, hodnoty, obavy a predstavu o tom, čo je správne.
Preto môžeme mať po desiatich radách namiesto väčšej jasnosti ešte väčší chaos.
Koučing funguje inak.
Keď sa ma klient spýta:
„Čo by ste urobili Vy?“
moja odpoveď nie je tá najdôležitejšia.
Pretože ja nebudem žiť s dôsledkami jeho rozhodnutia.
On áno.
Preto sa môžeme namiesto hľadania ďalšej odpovede začať pozerať na otázky.
Čo je pre Vás v tejto situácii naozaj dôležité?
Čoho sa bojíte?
Čo by ste si vybrali, keby ste nemuseli splniť očakávania druhých?
Čo získate, ak nič nezmeníte?
A čo Vás bude stáť, ak zostane všetko rovnaké?
Dobrá otázka nemusí priniesť okamžitú odpoveď.
Niekedy urobí niečo dôležitejšie.
Zmení uhol pohľadu, z ktorého sa na situáciu pozeráme.
A zrazu môžeme vidieť možnosť, ktorú sme predtým nevideli.
Pre mňa preto koučing nie je o tom, že mám pre klienta správne odpovede.
Je o vytvorení priestoru, v ktorom môže nájsť tie svoje.
Pretože medzi:
„Povedzte mi, čo mám urobiť.“
a
„Viem, prečo som sa rozhodol/a práve takto.“
je veľký rozdiel.
A práve tam pre mňa začína rozhodnutie, za ktorým si dokážete stáť.