Keď máme priveľa povinností, riešenie sa zdá logické.
Musím si lepšie zorganizovať čas.
A tak plánujeme.
Robíme zoznamy.
Hľadáme aplikácie.
Vstávame skôr.
Snažíme sa byť efektívnejší.
Lenže čo ak problém nie je v tom, ako zvládnuť všetko, čo robíme?
Čo ak je problém v tom, že toho robíme priveľa?
Veľmi dobre to vidieť v rodinách.
Jeden človek postupne začne držať v hlave termíny, krúžky, lekárov, školu, nákupy, domácnosť, dovolenky a desiatky malých vecí, ktoré si ostatní možno ani nevšimnú.
A potom sa snaží nájsť spôsob, ako to všetko zvládnuť efektívnejšie.
Podobný mechanizmus však vidím aj v práci.
Líder skontroluje každú úlohu.
Rozhodne o každom detaile.
Odpovie na všetky otázky.
Opraví veci, ktoré by mohol urobiť niekto iný.
Pretože je to rýchlejšie.
Pretože chce mať istotu.
Pretože „keď to spravím ja, bude to dobre“.
A postupne sa stane človekom, bez ktorého sa nič nepohne.
Doma ani v práci.
V takom prípade možno nepotrebujeme lepšie organizovať čas.
Potrebujeme sa pozrieť na zodpovednosť, hranice, kontrolu a delegovanie.
Čo naozaj musím robiť ja?
Čo robím iba preto, že som si na to zvykol/a?
Čo môžem odovzdať?
A čo sa stane, ak to niekto iný urobí inak než ja?
Time management nám môže pomôcť lepšie spravovať to, čo máme v kalendári.
Ale niekedy potrebujeme najskôr rozhodnúť, čo v ňom vôbec má zostať.