„Ešte na to nemám.“
„Potrebujem viac skúseností.“
„Možno neskôr, keď budem pripravenejšia.“
Tieto vety často nehovoria ľudia, ktorí nemajú schopnosti. Práve naopak. Často ich počujem od ľudí, ktorí majú skúsenosti, výsledky aj potenciál posunúť sa ďalej. Len sami seba ešte nevidia rovnako.
Keď sa sústredíme na to, čo nám chýba
Jedna z mojich klientok pracovala na seniornej IT pozícii. Otvorila sa možnosť uchádzať sa o pozíciu Team Leadera.
Zaujímala ju. Zároveň mala množstvo dôvodov, prečo ešte nie je pripravená. Nemala všetky skúsenosti, ktoré si s novou rolou spájala. Nevedela všetko, čo si predstavovala, že by Team Leader mal vedieť. A tak sa namiesto otázky, či túto pozíciu chce, zaoberala najmä tým, čo jej ešte chýba.
Čo už dnes prináša?
V koučingu sme sa na situáciu začali pozerať z iného uhla.
Čo už dnes prináša?
Aké skúsenosti má?
Čo z toho, čo nová pozícia potrebuje, už dávno robí?
A čo z toho sa môže naučiť až v novej role?
Postupne sa menil spôsob, akým sa na seba pozerala. Nie preto, že by za hodinu získala nové odborné znalosti. Ale preto, že začala vidieť aj to, čo dovtedy pri všetkých svojich pochybnostiach prehliadala.
Nakoniec sa o pozíciu uchádzala. A získala ju.
Pripravenosť nemusí znamenať, že už vieme všetko
Často čakáme, kým sa budeme cítiť pripravení. Kým zmiznú pochybnosti. Kým budeme vedieť dosť.
Lenže pripravenosť nemusí znamenať, že už vieme všetko. Môže znamenať, že vieme dosť na to, aby sme urobili ďalší krok – a sme pripravení zvyšok sa naučiť cestou.
Možno preto nie je najdôležitejšia otázka: Som už pripravený/á? Ale:
Čo by som urobil/a, keby som nemusel/a čakať na pocit, že som pripravený/á na 100 %?